Dožijeme sa reálnej a nie iba deklarovanej bezbariérovosti?

Nie je tajomstvom a na rozdiel od iných krajín Európskej únie je slovenským znakom, žiaľ, skutočnosť, že bezbariérovosti a mobilite sa venujú na úradoch a inštitúciách hlavne ľudia v pokročilom veku a ľudia, ktorí majú praktické skúsenosti s prostredím prístupnosti a mobility. V zahraničí je riešenie problematiky samozrejmosťou pre každého, na Slovensku sa stretávame, bohužiaľ, aj v tejto dobe s rôznymi názormi, ktoré nič neriešia, ktoré dávajú zahmlievajúcu nádej na riešenie, ale sú to iba sľuby... a práve preto vznikla otázka, ktorá je nadpisom aj tohto článku.

Nebudeme uvádzať, s akými názormi na úradoch a inštitúciách sa stretávame, aké spätné väzby sa nám dostávajú ako reakcie na naše rokovania a nech každý si podľa svojho svedomia odpovie sám sebe, ako by zareagoval na rokovanie k tejto téme. Môžeme menovať ministerstvá, konkrétne úrady ako aj konkrétnych úradníkov, ale prečo... aký prístup majú títo ľudia k oficiálne prerokovávanej problematike, taký majú prístup aj k ďalším ich úlohám a toto by si mali všimnúť ich nadriadení a riešiť to.

V každom prípade musíme uviesť, že evidujeme aj pozitívne zmeny v prístupe k bezbariérovosti na Slovensku, ktoré je možné považovať za výsledky systematického riešenia. Výsledkom týchto našich aktivít sú v reálnom prostredí vyčlenené zdroje na riešenie bezbariérovosti z verejných zdrojov, či už v prípravnom procese, ako napr. na MIRRI SR, alebo v procese výziev kde je podmienkou bezbariérovosť, napr. na MIRRI SR, alebo na Ministerstve kultúry SR, alebo systematické riešenie prístupnosti všetkých zariadení v svojej správe, ako to reálne robí na základe nariadenia Európskej komisie spoločnosť ŽSR ako správca infraštruktúry železničnej dopravy.

Proces ja v štádiu vývoja, máme prvé výsledky, ale stav je stále nedostatočný, o čom hovoria nielen osoby s obmedzenou mobilitou a to nie sú iba osoby so zdravotným postihnutím, ale aj návštevníci Slovenska a oficiálne aj medzinárodné inštitúcie... tak čo myslíte? Čo treba ďalej? Keďže sa na bezbariérovosť vyčleňuje viac a viac finančných zdrojov, a keďže vieme, že na Slovensku je to tak, že efektívne využívanie verejných financií je pojem manipulovateľný, oslovili sme Najvyšší kontrolný úrad SR v tejto veci k tejto problematike kontroly, kde je treba vytvoriť a nastaviť metodiku a systém. To je základom prevencie pred iba deklarovanou bezbariérovosťou, ktorá je prakticky nepoužiteľná a ktorá sa využíva zrejme iba ako nástroj reklamy.

Vznikli tak dva pojmy, ktoré uvádzame aj na oficiálnych rokovaniach:

• deklarovaná bezbariérovosť, ktorá je prakticky nepoužiteľná
• objektívna, či reálna bezbariérovosť, ktorá použiteľná je pre všetky skupiny osôb s obmedzenou mobilitou

Proces to bude na Slovensku ešte dlhý, ale už si vieme predstaviť, že sa reálnej bezbariérovosti na Slovensku dožijeme, aj keď to je a bude beh na dlhé vzdialenosti...v niektorých prípadoch skôr chôdza krok za krokom...